absurdistan

Turecko, Grécko, ani Chorvátsko ma nebralo. Mala som „svoju“ vysnívanú dovolenkovú destináciu. Hltala som jeden dokument za druhým, spájala sa s cestovateľmi, ktorí tam boli a ukázalo sa, že dostať sa tam nie je až tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Keď som povedala rodičom, kam chcem ísť, otca, rodeného flegmatika to rozhodilo: „A čo si sa s koňom zrazila?!” Keďže som tvrdohlavá po ňom, vedel, že svoj názor nezmením. Mávol rukou a dodal: „Keď je koze dobre, ide sa šmýkať na ľad.“

Zdroj: wikipedia

Moja vysnená destinácia bola Severná Kórea. „Nemyslela si Južnú?” opravovali ma známi, keď som im povedala o svojom nápade. „Nie, nemyslela.” Chcela som TO vidieť na vlastné oči. Ako žijú ľudia pod absolútnou totalitou, či sú naozaj takí chudobní, či je tam hladomor, či Kim Čong-un na mňa skutočne vyskočí aj z taniera… Bol to pre mňa ako ďalší div sveta. Najviac ma dostal dokument o skupine lekárov, ktorí tam pomáhali ľuďom opäť vidieť. V dôsledku nedostatku vitamínov v strave mnohí trpeli slepotou, pomohol im krátky zákrok. Deduško, ktorý nevidel desiatky rokov ako prvé kľakol pred obraz veľkého Kim Čong-una a ďakoval mu za všetko. Vraj bol najviac bez seba z toho, že ho mohol konečne uvidieť. Nie ženu, deti, vnukov, ale vládcu. 

Tak trochu iný svet

Nakoniec sa mi tam nepodarilo ísť. Moje plány skrížila pandémia a keď sa už mohlo opäť cestovať, rozmyslela som si to. V tej dobe som už mala malé dieťa a nechcelo sa mi trepať na kraj sveta. Vynahradila som si to aspoň tak, že som sa stretla s chalanom, ktorí tam bol. Ten mi pri šálke čaju porozprával, že “domorodcov” prakticky nestretneš. 

Majú zakázané kontaktovať cudzincov. Dostávaš sa do presne vyhradených priestorov, no chudobu napriek tomu vidíš na každom kroku. Ľudia sú vychudnutí, vystrašení a… zvyknutí bonzovať. Pre misku ryže nabonzujú aj vlastnú mamu, nie to ešte suseda. To tiež vedel len z počutia, pretože k obyvateľom sa nedostal. Návšteva Severnej Kórey v ňom zanechala silný dojem, ktorý sa mu podarilo preniesť aj na mňa. „Poviem ti, takto by som nechcel dopadnúť. Som rád, že žijem na Slovensku!”

Veď hej, aj ja som rada, že žijem práve tam, kde žijem. Aj keď to máme od Severnej Kórey ďaleko. Až na to, že aj u nás je ohrozená demokracia. Ohrozujú ju organizácie (antikultové), ktoré začínajú nebezpečne rozhodovať o tom, čo je oukej, a čo nie. Dávajú nám do rúk jediné pero, chcú, aby sme sa všetci pozerali jediným smerom. Kam, to vedia len oni. Nikdy by mi nenapadlo, že by praktiky zo Severnej Kórey mohli začať fungovať aj u nás. Bohužiaľ, všetko nasvedčuje tomu, že sa niekto snaží vytvoriť „Severnú Kóreu” všade. 

Nechcem sa stať naprogramovaným zoombie, ktorý bude vzhliadať k nejakému vodcovi a zabudne, že je človek. Preto sledujem, čo sa deje okolo. Snažím sa za každých okolností byť človekom. Už nepotrebujem tento štát navštíviť. Začínam chápať, že aj mne a mojej rodine sa môže poľahky stať to, čo im, ak budem zatvárať oči a snažiť sa nič nevidieť a nič nepočuť. Tak žiť predsa nie je normálne.  Ak to nezatavíme a nebudeme otvorene vravieť o tomto bláznovstve, nebudeme musieť nikam cestovať. Severná Kórea sama príde k nám.

#severnakorea #kimcongun #antikult