absurdistan

Som odchovaná na „televíznych pondelkoch“. Zbožňovala som rozhlasové hry. Hnevala sa, že nemôžem chytiť stanicu Devín, na ktorej išla vážna hudba. Nie preto, že sa to tak malo. Páčilo sa mi to, bolo to krásne a ušľachtilé. A za každou tou nádherou bolo kopec driny majstrov…

Páni herci a panie herečky, ktorí do hĺbky študovali každú postavu, aby pochopili jej pravý zmysel. Pokora, spisovný jazyk, úcta k umeniu ako k niečomu, čo kultivuje ducha. Spracovanie diel svetových autorov (tí ruskí mi vôbec nevadili, práve naopak, boli zárukou niečoho hlbšieho, nadštandartného). Proste – úplne iný hodnotový rebríček.

Vybavujú sa vám známe tváre vážených umelcov? Aj mne, ale nebudem písať ich mená. Zopár ich ešte žije. Asi im je veľmi ťažko, keď okolo seba vidia túto bakchanáliu…

Nemyslím, že som prudérna. V deväťdesiatych rokoch som celkom v pohode vnímala uvoľnovanie mravov. Mám na mysli uvoľňovanie typu – predaj časopisu Sextabu. Dokonca som si ich párkrát aj kúpila. No v živote by mi nenapadlo, kam to až môže zájsť.

Uvidieť v známom divadelnom stánku, na mieste kultivácie ducha, krst básnickej zbierky CLITORIA, je nonsens! Absurdnosť, ktorá presne poukazuje na to, kam sme sa až dostali. Riaditeľ divadla krstí básnickú zbierku lubrikačným gélom. Úvod jednej básne znie: „Urob ma v stoji, krásne ti stojí…“. Na recepcii sa ponúkal vraj vynikajúci koláč s názvom „vylíž ma“. Čítala som, že zdanlivo kontroverzná téma vzbudila veľký záujem.

Je toto normálne?

Vôbec si nemyslím, že všetok ten hnus, nekultúrnosť, čo nás obklopuje, je náhoda. Čím viac to pozorujem, chápem, že tento stav je výsledkom cieleného záujmu úzkej skupiny ľudí. Tých, ktorí nepotrebujú, aby sme boli múdri, rozvážni, kultivovaní. Človek, ktorý pozoruje svet okolo seba, vytvára si vlastný názor, zvažuje všetky pre a proti, je náročný v prvom rade na seba, tak takýto človek sa nedá riadiť. Je sám sebou, nech sa deje čokoľvek.

Ale táto sebranka, pár zdegenerovaných jedincov, ktorá chce vládnuť celému svetu, potrebuje, aby sme boli infikovaní práve takýmto zrúdnym myslením a konaním… Aby nám také správanie prišlo prirodzené a normálne, dokonca cool. Oni nepotrebujú ľudí s veľkým „Ľ“, ale zveri. Nažrať sa, vyspať sa, zasexovať si a najlepšie, keď budeš zo všetkých najlepší a všetci o tom budú vedieť.

Myslím, že som práve ublížila zverom. Tí by sa neznížili k takému konaniu. No môžeme si za to sami. Sami sme naskočili na ľahšiu cestu. Zachcelo sa nám byť lepším, mať viac… ale bohužiaľ, nie lepším človekom a mať viac lásky a pokory.

Niekomu safra záleží na tom, aby sme boli horší ako zveri. A my sme im v tom dokonale nápomocní.