Turecko, Grécko, ani Chorvátsko ma nebralo. Mala som „svoju“ vysnívanú dovolenkovú destináciu. Hltala som jeden dokument za druhým, spájala sa s cestovateľmi, ktorí tam boli a ukázalo sa, že dostať sa tam nie je až tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Keď som povedala rodičom, kam chcem ísť, otca, rodeného flegmatika to rozhodilo: „A čo si sa s koňom zrazila?!” […]

Som odchovaná na „televíznych pondelkoch“. Zbožňovala som rozhlasové hry. Hnevala sa, že nemôžem chytiť stanicu Devín, na ktorej išla vážna hudba. Nie preto, že sa to tak malo. Páčilo sa mi to, bolo to krásne a ušľachtilé. A za každou tou nádherou bolo kopec driny majstrov… Páni herci a panie herečky, ktorí do hĺbky študovali každú postavu, aby pochopili jej […]

My sme sa ako deti inak zabávali. Lepili sme si do vlasov žuvačky, obhadzovali sme sa špongiami, ktoré smrdeli jak šľak. Jasné, nebol to ideál ani ušľachtilej zábavy, ani ničoho podobného, aj v tej dobe bolo potrebné mať široké lakte, šikanovali sa deti, pre rôzne dôvody. Od priezviska, cez situáciu doma, až po kilá navyše. Nemal sa im kto venovať, radšej si zahryzli do […]