absurdistan

O Overtonových oknách som po prvýkrát počula pred pár rokmi. Zaujalo ma, že ich autor bol ekonóm, ktorý vo svojej teórii vystihol, ako jednoducho, v pár krokoch, urobiť z toho, čo je nemorálne najväčší trend. A ten, kto ukáže, že cisár je nahý, je najväčší idiot.

Zacielené na deti

Som obyčajná žena, mama štvrtáčky. Sem-tam mi spomenie, že jej spolužiačky fičia na TikToku. Dcéra je pred týmito aplikáciami uchránená. Vidím, ktoré trendy sú medzi mladými najpoužívanejšie. Tie, aby sa odlišovali z davu. Cítili sa nielen druhým pohlavím, ale aj vlkom či psom. Pretože je to ich identita. Pred pár dňami som sa dostala k videu z jednej zahraničnej materskej škôlky, kde deťom pripravili „kultúrny“ program. Hlavnými hosťami boli transgender umelci, ktorých program pripomínal striptíz. Len som si povzdychla. Pretože akonáhle niekto v komentároch poukázal na to, že toto pre deti fakt nie je oukej, bol onálepkovaný. Homofób, netolerantný idiot, až po nadávky, ktoré je lepšie nespomínať.

Späť k Overtonovým oknám. Prvý krok je jednoduchý. Najprv je niečo neprípustné. (Predstavte si, čo by bolo, keby ste toto video ukázali pred desiatimi rokmi svojej babičke). V druhom kroku sa začínajú stierať hranice. Pozdvihovať práva malej skupiny ľudí. V treťom kroku sa k ním budú vyjadrovať odborníci. Pri čítaní ich výplodov máte pocit, že práva menšiny musia byť nad práva väčšiny. A v poslednom bode úpravy pravdy cez okná Overtona dostanete to, o čo vlastne išlo. Ktokoľvek sa ozve a ukáže, že niečo nie je v poriadku, tak je potupený, onálepkovaný, riešia ho psychológovia a terapeuti, pretože „problém je určite len v ňom.“

Stojíme na okraji priepasti. Overtonovým oknom prechádzajú už aj pedofili. To, čo bolo ešte prednedávnom psychická úchylka, sa začína tolerovať. Pretože sú to priatelia detí. A my predsa nesmieme raniť ich city. Ani tak nechápavé deti v škôlke, ktoré sa musia dívať na transgender s rozkročenými nohami. Pretože to je vraj umenie.